Monitor aktivity a individuálne krokové ciele po totálnej náhrade kolena: randomizovaná štúdia

Zhrnutie

Pragmatická randomizovaná kontrolovaná štúdia hodnotila, či pridanie monitora aktivity, individuálnych týždenných krokových cieľov a krátkej spätnej väzby fyzioterapeuta k štandardnej ambulantnej rehabilitácii zvýši pohybovú aktivitu po totálnej náhrade kolena. Do štúdie bolo randomizovaných 120 dospelých a hlavná analýza zahŕňala 110 účastníkov. Od východiskového merania do šiestich mesiacov po ukončení fyzioterapie sa medián času v stredne až vysoko intenzívnej pohybovej aktivite zvýšil o 6,0 minúty denne v intervenčnej a o 5,9 minúty denne v kontrolnej skupine. Rozdiel vo vývoji medzi skupinami nebol štatisticky významný (interakcia skupina × čas p = 0,61). Pridaná intervencia teda nepreukázala dodatočný efekt oproti samotnej štandardnej ambulantnej fyzioterapii.

Úvod

Totálna náhrada kolena zvyčajne výrazne znižuje bolesť a zlepšuje funkciu, no pacienti často zostávajú menej aktívni než ich rovesníci. Fyzioterapeuti majú vhodnú pozíciu na podporu každodenného pohybu, pretože pacienta pravidelne sledujú počas prvých týždňov po operácii. Nie je však jasné, či monitorovanie aktivity, postupné zvyšovanie krokových cieľov a krátka spätná väzba fyzioterapeuta prinesú dodatočný efekt k štandardnej ambulantnej rehabilitácii.

Metodika

Do pragmatickej dvojramennej štúdie nadradenosti bolo randomizovaných 120 dospelých vo veku najmenej 45 rokov po jednostrannej totálnej náhrade kolena, 62 do intervenčnej a 58 do kontrolnej skupiny. Všetci absolvovali štandardizovanú ambulantnú fyzioterapiu zameranú na bolesť, opuch, rozsah pohybu, silu a chôdzu. Intervenčná skupina navyše používala Fitbit, dostávala individuálne týždenné krokové ciele a osobnú spätnú väzbu od fyzioterapeuta.

Počas prvých dvoch týždňov po operácii bolo cieľom desať minút chôdze denne. Od tretieho týždňa sa pri splnení cieľa aspoň počas štyroch zo siedmich dní ďalší týždenný cieľ zvyčajne zvyšoval o 10 až 20 %, najmenej po hranicu 6 000 krokov denne.

Výsledná pohybová aktivita sa objektívne merala samostatným zariadením ActiGraph GT3X, nie intervenčným Fitbitom. Merania prebehli na začiatku, pri ukončení fyzioterapie a 6 a 12 mesiacov po jej ukončení. Primárnym výsledkom bola zmena času v stredne až vysoko intenzívnej pohybovej aktivite od východiskového merania do šiestich mesiacov po ukončení ambulantnej fyzioterapie. Do hlavnej modifikovanej analýzy podľa princípu intention-to-treat bolo zahrnutých 110 zo 120 randomizovaných účastníkov, ktorí mali dostatočne úplné východiskové meranie aktivity.

Výsledky

Primárny výsledok: medián denného času v stredne až vysoko intenzívnej pohybovej aktivite sa od východiskového merania do šiestich mesiacov po ukončení fyzioterapie zvýšil o 6,0 minúty v intervenčnej skupine a o 5,9 minúty v kontrolnej skupine. Rozdiel vo vývoji medzi skupinami nebol štatisticky významný (interakcia skupina × čas p = 0,61). Tento výsledok nepreukazuje štatistickú rovnocennosť intervencií, ale znamená, že nadradenosť pridanej intervencie sa nepotvrdila.

Sekundárne výsledky: rozdiel vo vývoji medzi skupinami sa nepotvrdil ani pri počte krokov za deň (interakcia skupina × čas p = 0,25). Per-protocol a citlivostné analýzy zohľadňujúce východiskové hodnoty podporili rovnaký záver. Presný počet per-protocol vzorky neuvádzame, pretože celkový počet a počty jednotlivých skupín sa v publikovanom texte navzájom nezhodujú.

Intervenčná skupina bola na začiatku staršia, mala vyšší index telesnej hmotnosti, menej stredne až vysoko intenzívnej aktivity a menej krokov denne. Citlivostné analýzy zohľadňujúce tieto východiskové rozdiely záver nezmenili. Štvrtina účastníkov už na začiatku spĺňala aeróbnu zložku amerických odporúčaní pre pohybovú aktivitu.

Bezpečnosť: celkovo sa zaznamenalo 134 nežiaducich udalostí u 73 účastníkov. Štyri udalosti boli hodnotené ako pravdepodobne súvisiace s výskumom a jedna ako určite súvisiaca. Z 15 závažných nežiaducich udalostí mohli dve súvisieť s výskumom.

Diskusia

Pridanie monitora aktivity, týždenných krokových cieľov a spätnej väzby fyzioterapeuta k štandardizovanej ambulantnej fyzioterapii neprinieslo preukázateľný dodatočný efekt na stredne až vysoko intenzívnu pohybovú aktivitu. Intervencia cielila najmä celkový počet krokov, zatiaľ čo primárny výsledok meral intenzitu aktivity; pacient tak mohol krokový cieľ splniť aj pomalou chôdzou.

Autori navrhujú, aby budúce intervencie lepšie zosúladili stanovené ciele s meraným výsledkom, zvážili vhodnejšie načasovanie a širšie behaviorálne stratégie namiesto samotného sledovania počtu krokov. Štúdia však priamo netestovala, či bola príčinou nulového výsledku motivácia alebo nedostatočná intenzita behaviorálnej podpory.

Silnými stránkami boli randomizácia, objektívne meranie pomocou ActiGraphu a dlhšie sledovanie. Medzi obmedzenia patrili strata účastníkov pri 12-mesačnom meraní, realizácia v univerzitnej ambulancii s vysoko kvalifikovanými klinikmi, prevažne biela populácia s vyšším socioekonomickým statusom, nemožnosť zaslepiť účastníkov a terapeutov, východiskové rozdiely v aktivite a počte krokov a variabilita prirodzená pre pragmatické poskytovanie starostlivosti.

Záver

Pridanie monitora aktivity, individuálnych krokových cieľov a krátkej spätnej väzby fyzioterapeuta k štandardnej ambulantnej fyzioterapii neviedlo k väčšiemu nárastu stredne až vysoko intenzívnej pohybovej aktivity než samotná štandardná fyzioterapia. Autori poukazujú na potrebu ďalších intervencií, ktoré lepšie zohľadnia intenzitu aktivity, načasovanie po operácii a behaviorálne faktory ovplyvňujúce dlhodobú pohybovú aktivitu.

Zdroj

White DK, Jakiela J, Liles S, et al. Effectiveness of a Physical Therapist-Administered Physical Activity Intervention After Total Knee Replacement: A Randomized Trial. Physical Therapy. 2026;106(1):pzaf140. PMID: 41347910; PMCID: PMC12757743; DOI: 10.1093/ptj/pzaf140; ClinicalTrials.gov: NCT03228719.

Kľúčové informácie

• Do štúdie bolo randomizovaných 120 dospelých po jednostrannej totálnej náhrade kolena; hlavná modifikovaná ITT analýza zahŕňala 110 účastníkov.
• Od východiskového merania do šiestich mesiacov po ukončení fyzioterapie sa medián stredne až vysoko intenzívnej pohybovej aktivity zvýšil o 6,0 minúty denne v intervenčnej a o 5,9 minúty denne v kontrolnej skupine.
• Rozdiel vo vývoji pohybovej aktivity medzi skupinami nebol štatisticky významný (interakcia skupina × čas p = 0,61); rozdiel sa nepreukázal ani pri počte krokov (p = 0,25).
• Pridanie Fitbitu, individuálnych krokových cieľov a spätnej väzby fyzioterapeuta k štandardnej rehabilitácii neprinieslo preukázateľný dodatočný efekt na pohybovú aktivitu.

Referencie