Výskumníci z Columbia University a Memorial Sloan Kettering Cancer Center publikovali v časopise Science zistenie, ktoré spochybňuje doterajšiu interpretáciu zlyhania CAR-T bunkovej terapie v solídnych nádoroch s heterogénnou expresiou CD70. Citlivou analýzou preukázali, že 82–92 % nádorových buniek zdanlivo negatívnych na CD70 si zachovávalo reziduálnu expresiu tohto antigénu — epigeneticky stlmenú prostredníctvom trimetylácie H3K27 (H3K27me3) sprostredkovanej EZH2 v promótore CD70. Nová generácia HIT receptorov (HLA-nezávislých T bunkových receptorov) s ko-expresiou kostimulačných ligandov CD80 a 4-1BBL dokázala túto pseudoheterogenitu prekonať a dosiahnuť úplnú a trvalú eradikáciu nádoru v predklinických modeloch karcinómu obličky, vaječníka a pankreasu, kde konvenčné CAR-T bunky zlyhali.
CD70 je povrchový antigén patriaci do rodiny TNF ligandov, exprimovaný na nádorových bunkách viacerých typov solídnych karcinómov a hemato-onkologických malignít. Preklinické údaje a biologické poznatky podporovali jeho využitie ako atraktívneho cieľa pre adoptívnu bunkovú imunoterapiu. Klinické skúšania CAR-T bunkovej terapie cielenej na CD70 v solídnych nádoroch však dosahujú skromné výsledky — objektívne odpovede v rozmedzí 6–21 %, korelujúce s východiskovou úrovňou expresie CD70 v nádore. Za hlavné vysvetlenie týchto obmedzených výsledkov sa považovala skutočná antigénna heterogenita: časť nádorových buniek CD70 neexprimuje, uniká imunitnému rozpoznaniu a vedie k relapsu. Táto štúdia prináša zásadne odlišné vysvetlenie — a potenciálne riešenie.
Expresia CD70 bola skúmaná na xenograftoch odvodených z nádorového tkaniva pacientov (PDX) jasnobuňkového karcinómu obličky (ccRCC; modely K5 a K7), vysokostupňového serózneho karcinómu vaječníka (HGSOC; OV4 PDX, SK-OV3) a duktálneho adenokarcinómu pankreasu (PDAC; PDAC2 PDX, PANC-1). Štandardná prietoková cytometria bola doplnená citlivou konfokálnou a STED mikroskopiou, jednobuňkovou RNA sekvenáciou (scRNA-seq) a ATAC-seq profilovaním chromatínovej dostupnosti na kvantifikáciu reziduálnej expresie aj pod štandardným detekčným prahom. Epigenetický mechanizmus bol skúmaný inhibíciou EZH2 (Tazemetostat) a inhibíciou DNA metylácie. Boli konštruované tri typy receptorov: konvenčné CD70-CAR (CD70-28z, CD70-BBz, CD70-1XX) a nové CD70-HIT receptory s ko-expresiou CD80 a 4-1BBL. Terapeutická účinnosť bola hodnotená v ortotopických modeloch (obličkový subkapsulárny priestor, intraperitoneálne), pľúcnych metastatických modeloch (i.v. podanie) a humanizovaných myšiach NBSGW engraftovaných ľudskými CD34+ kmeňovými bunkami pre bezpečnostné hodnotenie.
Expresia CD70 — pseudoheterogenita: Štandardná prietoková cytometria klasifikovala v modeli ccRCC K5 ako CD70-pozitívnych ~50 % buniek, v K7 len ~18 %. Citlivá analýza na úrovni jednotlivých buniek však preukázala, že 92,2 % (K5) a 82,5 % (K7) buniek vykazovalo detegovateľnú expresiu nad úrovňou CD70-knockout kontrol. Rovnaký vzorec bol potvrdený v 6 pacientskych vzorkách ccRCC. Bunky s nízkou expresiou CD70 vykazovali v ATAC-seq nižšiu dostupnosť chromatínu v promótore CD70 a zvýšené zastúpenie H3K27me3; inhibícia EZH2 Tazemetostatom expresiu obnovila, zatiaľ čo inhibícia DNA metylácie nie. CD70-pozitívne bunky tiež vykazovali signatúru epiteliálno-mezenchymálneho prechodu (EMT), čo naznačuje biologickú súvislosť medzi expresiou CD70 a plasticitou nádorových buniek.
Terapeutická účinnosť — HIT vs. CAR: Konvenčné CD70-CAR-T bunky (všetky tri dizajny) dosahovali v modeloch s heterogénnou expresiou CD70 len čiastočné odpovede alebo progrédovanie. CD70-HIT T bunky s ko-expresiou CD80 a 4-1BBL dosiahli úplnú a trvalú elimináciu nádoru v oboch modeloch ccRCC (K5 a K7 — vrátane modelu len s 18 % zdanlivo CD70-pozitívnych buniek), v modeli karcinómu vaječníka (OV4 PDX aj SK-OV3) a v modeloch karcinómu pankreasu (PDAC2 PDX aj PANC-1). Eradikácia bola demonštrovaná aj pri metastatickom pľúcnom modeli po i.v. aplikácii.
Bezpečnostný profil: V humanizovaných myšiach CD70-HIT T bunky nevykazovali vyššiu systémovú toxicitu ako konvenčné CD70-CAR-T alebo CD19-CAR-T kontroly. Pokojové imunitné bunky neexprimujúce CD70 neboli postihnuté. Redukcia B lymfocytov bola menej výrazná než pri CD19-CAR-T bunkách. Analýza dostupnosti chromatínu naznačila, že CD70 sa v normálnych tkanivách dospelých prevažne neexprimuje s výnimkou aktivovaných imunitných buniek.
Kľúčovým konceptuálnym prínosom práce je zmena paradigmy: problémom CAR-T terapie pri zdanlivo CD70-heterogénnych solídnych nádoroch nie je skutočná absencia cieľového antigénu na časti buniek, ale nedostatočná citlivosť konvenčných receptorov na rozpoznanie jeho reziduálnej, epigeneticky utlmenej expresie. Toto rozlíšenie má priame dôsledky pre návrh klinických skúšaní — výber pacientov na základe štandardného hodnotenia expresie CD70 by mohol vylúčiť práve tých, ktorí by mohli profitovať z vysoko citlivej terapie. Záver o CD70 ako potenciálnom terapeutickom cieli naprieč viac ako 20 typmi solídnych nádorov ostáva predmetom ďalšieho overovania — predklinické modely, hoci PDX sú bližšie realite ako bunkové línie, nedokážu plne zachytiť komplexnosť ľudského nádorového mikroprostredia a imunitného systému.
Štúdia poskytuje mechanistické vysvetlenie, prečo CAR-T terapia cielená na CD70 dosahuje v solídnych nádoroch obmedzené výsledky napriek teoreticky vhodnej expresii cieľa, a ukazuje cestu k prekonaniu tohto obmedzenia prostredníctvom receptorových platforiem s vysokou citlivosťou. Epigenetické stlmenie CD70 sprostredkované EZH2 je reverzibilné a zároveň detegovateľné — čo otvára možnosti výberu pacientov na základe biomarkerov a kombinačné stratégie s EZH2 inhibítormi. Klinická validácia v prvých štúdiách fázy I s CD70-HIT T bunkami bude rozhodujúcim krokom k overeniu prenositeľnosti týchto zistení do klinickej praxe.