Prihlásiť

Nemáte vytvorený účet? Registrujte sa.

Zabudnuté heslo?

Registrácia

Heslo vám odošleme do e-mailovej schránky. V účte si ho môžete kedykoľvek zmeniť.
Pneumológia Lekár (špecialista)

Vplyv pohybových intervencií na psychické ťažkosti u pacientov s CHOCHP: systematický prehľad a metaanalýza randomizovaných štúdií

Medicine – Čína 11. 8. 2026 5 min čítania
Kľúčové zistenie Systematický prehľad zahŕňal 21 RCT, 23 klinických porovnaní a celkovo 1 644 účastníkov so stabilnou CHOCHP.

Zhrnutie

Systematický prehľad a metaanalýza 21 randomizovaných štúdií hodnotili účinok pohybových intervencií na psychické ukazovatele u pacientov so stabilnou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP). Cvičenie bolo v súhrnnej analýze spojené s nižším skóre úzkostných a depresívnych príznakov a s priaznivejšími výsledkami pri regulácii emócií a sebaúčinnosti. Pri úzkosti, depresii a sebaúčinnosti však bola medzi štúdiami výrazná heterogenita. Analýzy podskupín naznačili rozdiely podľa typu a parametrov intervencie, nemožno z nich však odvodiť optimálnu frekvenciu, dĺžku programu ani trvanie jednej cvičebnej jednotky.

Úvod

Pacienti s CHOCHP často žijú nielen s dýchavicou a obmedzenou toleranciou záťaže, ale aj s úzkostnými a depresívnymi príznakmi. Tieto ťažkosti môžu zhoršovať kvalitu života, adherenciu k liečbe a schopnosť zvládať každodenné aktivity. Pohybový tréning a pľúcna rehabilitácia patria medzi dôležité súčasti komplexnej starostlivosti o stabilných pacientov s CHOCHP, no ich vplyv na psychologické škály sa medzi štúdiami hodnotil rôznymi spôsobmi.

Liu a spoluautori preto pripravili systematický prehľad a metaanalýzu randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktoré porovnávali pohybové intervencie s kontrolnou skupinou bez cvičenia a sledovali psychické alebo psychosociálne výsledky. Práca nehodnotila bežnú úroveň každodennej pohybovej aktivity, ale cielene pridelené cvičebné programy v rámci RCT.

Metodika

Autori postupovali podľa PRISMA a protokol bol prospektívne registrovaný v databáze PROSPERO pod číslom CRD420250650367. Do 15. februára 2025 prehľadali Cochrane Library, PubMed, Embase a Web of Science. Zaradené boli anglicky publikované randomizované kontrolované štúdie u pacientov so stabilnou CHOCHP, ktoré hodnotili pohybovú intervenciu oproti porovnávacej skupine bez cvičenia a uvádzali psychologické alebo psychosociálne sledované ukazovatele.

Prehľad zahŕňal 21 štúdií pokrývajúcich 23 klinických porovnaní a celkovo 1 644 účastníkov. Intervencie zahŕňali pľúcnu rehabilitáciu, cvičenia prepájajúce pohyb a mentálne techniky, dychové cvičenia, relaxačný tréning a jednozložkové cvičebné programy. Frekvencia sa pohybovala od 2 do 7 jednotiek týždenne, trvanie programu od 4 do 52 týždňov a jedna cvičebná jednotka trvala v štúdiách s dostupným údajom 20 až 150 minút.

Keďže jednotlivé štúdie používali rôzne psychologické hodnotiace škály, autori výsledky súhrnne vyjadrili pomocou štandardizovaného rozdielu priemerov (SMD). SMD preto nemožno čítať ako absolútne zníženie bodov na jednej konkrétnej škále.

Výsledky

Úzkostné príznaky: Analýza úzkosti zahŕňala 16 randomizovaných štúdií, 18 veľkostí účinku a 1 316 účastníkov. Pohybové intervencie boli spojené so štatisticky významne nižším skóre úzkostných príznakov (SMD -0,63; 95 % CI -0,92 až -0,35; p < 0,001). Medzi štúdiami však bola vysoká heterogenita (I² = 83,6 %), preto nemožno predpokladať jednotnú veľkosť účinku naprieč programami a populáciami.

Depresívne príznaky: Pri depresívnych príznakoch bolo zahrnutých 16 štúdií, 18 veľkostí účinku a 1 386 účastníkov. Súhrnný výsledok bol priaznivý v prospech cvičenia (SMD -0,44; 95 % CI -0,63 až -0,26; p < 0,001), pričom heterogenita bola takisto výrazná (I² = 62,9 %).

Regulácia emócií a sebaúčinnosť: Pri ukazovateľoch regulácie emócií sa v siedmich štúdiách s 268 účastníkmi pozoroval priaznivý súhrnný účinok (SMD 0,32; 95 % CI 0,08 až 0,56; p = 0,010; I² = 0 %). Pri sebaúčinnosti, teda presvedčení pacienta o vlastnej schopnosti zvládať konkrétne situácie alebo činnosti, bol súhrnný odhad takisto priaznivý v šiestich štúdiách s 354 účastníkmi (SMD 0,61; 95 % CI 0,08 až 1,04), medzi štúdiami však bola vysoká heterogenita (I² = 74,8 %).

Autori uviedli stabilné výsledky v citlivostných analýzach a v použitých analýzach nezistili štatisticky významné známky publikačného skreslenia. Interpretáciu výsledkov však obmedzuje nemožnosť zaslepenia účastníkov pri pohybových intervenciách a neúplné vykazovanie niektorých metodických postupov v časti štúdií.

Interpretácia

Výsledky podporujú pohybové intervencie ako súčasť komplexnej starostlivosti o stabilných pacientov s CHOCHP a psychickými ťažkosťami. Neznamenajú však, že cvičenie samo lieči diagnostikované úzkostné alebo depresívne poruchy, ani že môže nahradiť individuálne indikovaný psychiatrický alebo psychologický manažment.

V analýzach podskupín sa pri niektorých charakteristikách intervencie pozorovali väčšie súhrnné účinky. Tieto exploratórne porovnania však neumožňujú spoľahlivo určiť optimálny typ, frekvenciu, dĺžku programu ani trvanie jednej cvičebnej jednotky. Priaznivé výsledky sa pozorovali vo viacerých analyzovaných podskupinách, dostupné údaje však nestačia na preskripciu jedného najvhodnejšieho režimu.

Medzi možné mechanizmy priaznivého vplyvu cvičenia na psychické príznaky patria zmeny v neurobiologickej regulácii, zníženie zápalu a oxidačného stresu, lepšia tolerancia záťaže, sociálna podpora a väčšia dôvera pacienta vo vlastné schopnosti. Táto metaanalýza však tieto mechanizmy priamo nepreukazovala.

Záver

Pohybové intervencie boli v randomizovaných štúdiách spojené so znížením skóre úzkostných a depresívnych príznakov u pacientov so stabilnou CHOCHP. Priaznivé súhrnné výsledky sa pozorovali aj pri regulácii emócií a sebaúčinnosti. Interpretáciu veľkosti účinku však obmedzuje heterogenita medzi štúdiami, rozdielne typy intervencií a psychologických škál a metodické obmedzenia jednotlivých RCT. Dostupné údaje podporujú zaradenie primeraného pohybového tréningu do komplexnej starostlivosti, ale neumožňujú spoľahlivo určiť jeden optimálny režim cvičenia ani tvrdiť, že cvičenie samo lieči diagnostikované úzkostné alebo depresívne poruchy.

Zdroj

Liu T, Ran H, Xu T, Xia X, Xia J. Effects of exercise on psychological distress in patients with COPD: A systematic review and meta-analysis of randomised controlled trials. Medicine (Baltimore). 2025;104(34):e44026. PMID: 40859513; PMCID: PMC12385080; DOI: 10.1097/MD.0000000000044026; PROSPERO: CRD420250650367.

Kľúčové informácie

  • Systematický prehľad zahŕňal 21 RCT, 23 klinických porovnaní a celkovo 1 644 účastníkov so stabilnou CHOCHP.
  • Úzkosť: SMD -0,63 (95 % CI -0,92 až -0,35), I² = 83,6 %; priaznivý súhrnný výsledok pri vysokej heterogenite.
  • Depresívne príznaky: SMD -0,44 (95 % CI -0,63 až -0,26), I² = 62,9 %; priaznivý súhrnný výsledok pri výraznej heterogenite.
  • Regulácia emócií: 7 štúdií, 268 účastníkov; SMD 0,32 (95 % CI 0,08 až 0,56), I² = 0 %.
  • Sebaúčinnosť: 6 štúdií, N = 354; SMD 0,61 (95 % CI 0,08 až 1,04), I² = 74,8 %.
  • Analýzy podskupín sú exploratórne a neurčujú optimálny typ, frekvenciu, dĺžku programu ani trvanie cvičebnej jednotky.
  • Výsledky sa týkajú skóre psychických príznakov a psychosociálnych ukazovateľov, nie preukázanej remisie psychiatrických diagnóz.

Referencie

Medicine  • PMC12385080