Post hoc analýza dvoch švédskych skríningových štúdií ukázala, že fibrilácia predsiení zachytená aktívnym EKG skríningom je spojená s významným následným rizikom. Miera následného srdcového zlyhávania bola numericky podobná ako pri známej fibrilácii; nevýznamný rozdiel však nedokazuje ekvivalenciu.
Skríning fibrilácie sa zvyčajne posudzuje najmä vo vzťahu k prevencii cievnej mozgovej príhody. Srdcové zlyhávanie je však pri fibrilácii častejšie a významne prispieva k mortalite.
Do analýzy vstúpili 75- až 76-roční účastníci STROKESTOP a STROKESTOP II bez predchádzajúceho srdcového zlyhávania. Fibrilácia sa zisťovala jednorazovým a intermitentným EKG; diagnózy zlyhávania pochádzali z národných registrov. Coxove modely zohľadnili kardiovaskulárne komorbidity a analýza pracovala aj s úmrtím ako konkurenčným rizikom.
V STROKESTOP vzniklo zlyhávanie u 57 z 252 osôb so skríningovo zachytenou fibriláciou (23 %; 3,76 prípadu na 100 osobo-rokov); upravené HR oproti osobám bez fibrilácie bolo 3,19 (95 % CI 2,42–4,21). V STROKESTOP II išlo o 31 zo 152 osôb (20 %; 4,19 na 100 osobo-rokov), s upraveným HR 4,73 (95 % CI 3,26–6,85).
Silnou stránkou je reprodukcia v dvoch veľkých populačných kohortách. Ide však o sekundárnu observačnú analýzu registrových diagnóz, ktorá nedokazuje, že skríning alebo konkrétna intervencia riziko zlyhávania zmení.
Pri novozachytenej fibrilácii predsiení treba popri tromboembolickom riziku myslieť aj na včasné hodnotenie symptómov, komorbidít a rizika srdcového zlyhávania.
Incident heart failure in patients with screening-detected atrial fibrillation. Europace. 2026. PMID: 42691435; PMCID: PMC13595287; DOI: 10.1093/europace/euag250.