Prednemocničný ultrazvuk vykonávaný záchranármi: využiteľnosť a diagnostická presnosť

Zhrnutie

Retrospektívna observačná štúdia z nemeckej záchrannej zdravotnej služby hodnotila samostatné používanie prednemocničného POCUS vyškolenými záchranármi. Dvadsaťjeden záchranárov vykonalo počas 24 mesiacov 169 ultrazvukových vyšetrení u 144 pacientov. Pri 101 vyšetreniach bolo možné porovnať prednemocničný nález s konečnou nemocničnou diagnózou; celková senzitivita dosiahla 87,9 % a špecificita 92,7 %. Najvyššiu diagnostickú zhodu zaznamenali pri pľúcnom ultrazvuku a eFAST, išlo však o malé počty vyšetrení. Záchranári často uvádzali, že nález ovplyvnil ich rozhodovanie o transporte, tento vplyv však nebol nezávisle overený. Klinický prínos POCUS preto treba potvrdiť v prospektívnych štúdiách.

Úvod

POCUS umožňuje priamo pri pacientovi rýchlo vyšetriť možné príčiny dyspnoe, šoku alebo traumy. Väčšina dostupných údajov však pochádza zo systémov, v ktorých prednemocničnú starostlivosť poskytuje aj lekár. Rozšírenie prenosných ultrazvukových prístrojov umožňuje ich využitie aj záchranármi, zároveň však kladie vyššie nároky na výcvik, zabezpečenie kvality a bezpečné začlenenie vyšetrenia do postupov, pri ktorých je rozhodujúci čas.

Metodika

Štúdia bola skorým projektom zameraným na využiteľnosť a overenie konceptu v regionálnej nemeckej záchrannej zdravotnej službe. Dvadsaťjeden certifikovaných záchranárov absolvovalo kombinovaný program samoštúdia, interaktívnych prednášok, praktických workshopov, simulácií a dvoch dní klinickej praxe pod dohľadom na urgentnom príjme. Výcvik zahŕňal pľúcny ultrazvuk, eFAST, fokusované vyšetrenie srdca, protokol RUSH, ultrazvukom navigovaný periférny žilový prístup a vyšetrenie počas rozšírenej resuscitácie.

Počas 24 mesiacov od marca 2023 záchranári dokumentovali indikáciu, zvolený protokol, nález a vlastné hodnotenie jeho vplyvu na ďalší postup. Prednemocničné nálezy sa spätne porovnávali s konečnou nemocničnou diagnózou podľa prepúšťacej dokumentácie, zobrazovacích vyšetrení, sonografie a/alebo klinických nálezov. Rovnaké overovacie vyšetrenie sa nepoužilo vo všetkých prípadoch.

Výsledky

Využitie a presnosť: záchranári vykonali 169 vyšetrení u 144 pacientov. Najčastejšie išlo o individuálne zvolené vyšetrenia mimo základných protokolov (42 %), pľúcny ultrazvuk (26 %) a eFAST (21 %). Pri 101 vyšetreniach bolo možné porovnať nález s nemocničnou diagnózou: 29 bolo pravdivo pozitívnych, 4 falošne negatívne, 63 pravdivo negatívnych a 5 falošne pozitívnych. Celková senzitivita bola 87,9 % a špecificita 92,7 %.

Pľúcny ultrazvuk dosiahol senzitivitu 91,7 % (11/12) a špecificitu 100 % (13/13). Pri eFAST bola senzitivita 100 % (3/3) a špecificita 96,6 % (28/29). Tieto odhady vychádzajú z malých počtov prípadov. Pri brušnom ultrazvuku bola senzitivita 71,4 % a špecificita 70 %, pri urologickom vyšetrení 90 % a 83,3 %. Pri fokusovanom vyšetrení srdca, RUSH a ďalších menej častých protokoloch nebolo prípadov dosť na spoľahlivý výpočet.

Vplyv na prednemocničné rozhodovanie: podľa vlastných záznamov záchranárov ovplyvnil nález naliehavosť transportu v 36,1 % prípadov, pričom ju v 22,2 % znížil a v 13,9 % zvýšil. Výber nemocnice sa zmenil v 18,1 %. Záchranári uviedli, že v 9,7 % prípadov sa po POCUS upustilo od pôvodne zvažovaného avíza urgentnému príjmu, v 2,8 % sa avízo naopak iniciovalo, v 44,4 % nález podporil predpokladanú diagnózu a v 52,8 % pomohol vylúčiť jednu alebo viac zvažovaných diagnóz. Toto hodnotenie neoveroval nezávislý posudzovateľ. Neúmyselné zdržanie súvisiace s ultrazvukom bolo hlásené v menej než 1 % prípadov.

Diskusia

Výsledky ukazujú, že po štruktúrovanom výcviku možno POCUS začleniť do samostatnej práce záchranárov. Pri pľúcnom ultrazvuku a eFAST sa v tejto malej vzorke dosiahla vysoká zhoda s konečnou nemocničnou diagnózou. Z malých menovateľov však nemožno odvodiť definitívnu diagnostickú presnosť pre bežnú záchrannú službu. Komplexnejšie a menej časté vyšetrenia si vyžadujú pravidelné udržiavanie praktických zručností, odborný dohľad a kontrolu kvality ultrazvukových záznamov.

Štúdia bola retrospektívna a súbor pacientov nemusel zodpovedať celému spektru diagnóz a závažnosti stavov v bežnej záchrannej službe. Konečná nemocničná diagnóza nevychádzala vždy z rovnakého overovacieho vyšetrenia, takže nemožno vylúčiť skreslenie spôsobené rozdielnym spôsobom potvrdenia diagnózy. Vplyv na rozhodovanie hodnotili samotní záchranári a nebol nezávisle overený. Štúdia nepreukázala zlepšenie pacientskych výsledkov, bezpečnosti, mortality ani času liečby.

Záver

Štúdia ukazuje, že po štruktúrovanom výcviku možno prednemocničný POCUS začleniť do samostatnej práce záchranárov. Keďže však išlo o retrospektívny, exploračný projekt s malým počtom prípadov a bez hodnotenia pacientskych výsledkov, diagnostickú spoľahlivosť a klinický prínos treba overiť v prospektívnych štúdiách. Zavedenie do praxe by malo sprevádzať štandardizované vzdelávanie, pravidelné udržiavanie zručností a kontrola kvality.

Zdroj

Boehm A, Bexten T, Stanley M, et al. Feasibility and diagnostic accuracy of paramedic-performed prehospital point-of-care ultrasound: a retrospective observational study. Scandinavian Journal of Trauma, Resuscitation and Emergency Medicine. 2026;34:68. PMID: 41904499; PMCID: PMC13063655; DOI: 10.1186/s13049-026-01595-4.

Kľúčové informácie

• Dvadsaťjeden vyškolených záchranárov vykonalo počas 24 mesiacov 169 prednemocničných ultrazvukových vyšetrení u 144 pacientov.
• Pri 101 vyšetreniach porovnateľných s konečnou nemocničnou diagnózou bola celková senzitivita 87,9 % a špecificita 92,7 %.
• Pľúcny ultrazvuk dosiahol senzitivitu 91,7 % a špecificitu 100 %; pri eFAST to bolo 100 % a 96,6 %. Odhady vychádzali z malých počtov prípadov.
• Podľa vlastných záznamov záchranárov ovplyvnil POCUS naliehavosť transportu v 36,1 % a výber nemocnice v 18,1 % prípadov; tento vplyv nebol nezávisle overený.

Referencie