Metaanalýza 13 randomizovaných štúdií s 958 pacientmi hodnotila telerehabilitáciu, v ktorej bolo cvičenie hlavnou terapeutickou zložkou. V porovnaní s bežnou starostlivosťou bola spojená so zvýšením VO₂peak v priemere o 2,58 ml/kg/min. Významný účinok na systolický ani diastolický tlak sa nepreukázal a istota dôkazov bola veľmi nízka, preto telerehabilitáciu nemožno považovať za automaticky rovnocennú náhradu každého prezenčného programu.
Kardiologická rehabilitácia založená na cvičení zlepšuje funkčnú kapacitu a prognózu, no účasť obmedzuje vzdialenosť, pracovné povinnosti, kapacita centier a zdravotný stav. Cvičebný program vedený na diaľku pomocou digitálnych technológií môže dostupnosť zvýšiť. Predchádzajúce prehľady však často spájali cvičenie s výživovým, psychologickým a edukačným programom, takže nebolo jasné, aký účinok má telerehabilitácia, v ktorej je cvičenie hlavnou zložkou.
Autori podľa PRISMA prehľadali päť databáz do 20. marca 2026 a doplnili registre štúdií aj citačné vyhľadávanie. Zaradili RCT u dospelých s kardiovaskulárnym ochorením, ktoré porovnávali telerehabilitáciu s cvičením ako hlavnou zložkou proti bežnej starostlivosti. Primárnymi výsledkami boli VO₂peak, systolický a diastolický tlak.
Metaanalýza náhodných efektov použila konzervatívny Hartung-Knapp-Sidik-Jonkmanov prístup. Vopred sa skúmalo päť digitálnych charakteristík: spôsob komunikácie, typ vedenia, platforma, trvanie a zloženie intervencie. Riziko skreslenia sa hodnotilo nástrojom RoB 2 a istota dôkazov systémom GRADE.
VO₂peak sa zvýšilo v priemere o 2,58 ml/kg/min (95 % CI 1,16–4,00; p = 0,003). Heterogenita bola výrazná (I² = 74,45 %) a 95 % predikčný interval od −1,28 do 6,44 zahŕňal nulový účinok. Priemerný prínos teda môže byť klinicky relevantný, ale nemožno očakávať rovnaký výsledok v každom programe a populácii.
Systolický tlak sa zmenil o −1,80 mm Hg (95 % CI −7,42 až 3,81; p = 0,42) a diastolický o −2,00 mm Hg (95 % CI −4,76 až 0,75; p = 0,11). Ani jeden výsledok nebol štatisticky významný. Metaregresia nenašla presvedčivý moderátor heterogenity. Programy cez smartfón alebo mHealth a programy vedené zdravotníckym pracovníkom mali numericky väčšie a homogénnejšie zlepšenie VO₂peak, ale porovnania podskupín neboli významné.
Eggerov test naznačil pri VO₂peak možný efekt malých štúdií (p = 0,03). GRADE označil istotu dôkazov pre všetky výsledky za veľmi nízku pre riziko skreslenia, nepresnosť, nekonzistentnosť a možné publikačné skreslenie.
Priemerná veľkosť zlepšenia VO₂peak môže byť klinicky relevantná, jej význam však závisí od východiskovej zdatnosti a klinického kontextu. Široký predikčný interval však upozorňuje, že úspech závisí od výberu pacienta, adherencie, intenzity tréningu, technickej podpory a klinického dohľadu. Chýbajúce zníženie tlaku neznamená, že cvičenie nemá kardiovaskulárny prínos; zahrnuté štúdie často nevyberali pacientov s hypertenziou a neboli primárne dimenzované na tlak.
Telerehabilitáciu možno individuálne zvážiť pri ľuďoch bez dostupného centra alebo ako hybridné pokračovanie prezenčnej fázy. Potrebuje vstupnú stratifikáciu rizika, bezpečnostné pravidlá, individuálne nastavenie tréningovej záťaže a mechanizmus spätnej väzby. Samotná aplikácia bez terapeutického vedenia nie je totožná s komplexnou rehabilitáciou.
V súhrnnej analýze bola telerehabilitácia s cvičením spojená so zvýšením VO₂peak, istota dôkazov však bola veľmi nízka a účinok sa medzi prostrediami líšil. Antihypertenzný efekt sa nepotvrdil. Môže byť individuálne zvolenou formou alebo súčasťou hybridnej rehabilitácie, nemožno ju však považovať za univerzálnu náhradu prezenčnej starostlivosti.
Zhu Z, et al. Effects of Telerehabilitation With Exercise as the Core Component on Peak Oxygen Uptake and Blood Pressure in Patients With Cardiovascular Disease: Systematic Review and Meta-Analysis. Journal of Medical Internet Research. 2026. PMID: 42765929; PMCID: PMC13592150; DOI: 10.2196/95923.