Prospektívna následná štúdia 185 detí a adolescentov po hospitalizácii pre bronchiolitídu porovnalo dlhodobejšie výsledky infekcie RSV-A a RSV-B. Výskyt aktuálnej astmy bol medzi skupinami podobný, po RSV-B sa však častejšie objavoval pískavé dýchanie natoľko výrazné, že obmedzovalo reč, a nočný suchý kašeľ mimo infekcie. Objektívne pľúcne funkcie, FeNO a alergická senzibilizácia sa významne nelíšili.
Ťažká RSV bronchiolitída v prvých rokoch života sa spája s neskorším pískavým dýchaním a astmou. RSV má dve hlavné antigénové skupiny, A a B, ktoré sa líšia v povrchových proteínoch a imunitnej odpovedi. Predchádzajúce práce sa zameriavali najmä na RSV ako celok; otázka, či skupina RSV-A alebo RSV-B ovplyvňuje respiračný stav v školskom veku, zostávala otvorená.
Do štúdie boli zaradené deti vo veku 5–18 rokov, ktoré boli počas prvých dvoch rokov života hospitalizované pre laboratórne potvrdenú infekciu RSV bez preukázanej koinfekcie. Z databázy 470 pacientov sa podarilo vyšetriť 185: 129 po RSV-A a 56 po RSV-B. Priemerný vek pri kontrole bol približne 12,4 roka.
Účastníci alebo rodičia vyplnili validovaný dotazník ISAAC a podrobnú anamnézu. Nasledovalo meranie frakcie oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu, spirometria s bronchodilatačným testom a kožné testy. Aktuálna astma bola definovaná pískavým dýchaním v posledných 12 mesiacoch. Regresné modely zohľadnili atopické ochorenia, rodinnú anamnézu a environmentálne faktory.
Aktuálna astma sa zistila u 17,2 % účastníkov po RSV-A a 25,5 % po RSV-B; rozdiel nebol štatisticky významný (p = 0,190). Celoživotná lekárska diagnóza astmy bola numericky častejšia po RSV-B (44 % vs. 31 %; p = 0,08), ale ani tento rozdiel nedosiahol významnosť.
Závažnejšie symptómy boli pri RSV-B častejšie. Pískavé dýchanie obmedzujúce reč uviedlo 8,9 % oproti 1,5 % po RSV-A (p = 0,039; OR 2,62; 95 % CI 1,3–5,4). Nočný suchý kašeľ mimo infekcie uviedlo 16,9 % oproti 7,7 % (p = 0,044; OR 1,78; 95 % CI 1,1–2,9). V multivariačnom modeli bola anamnéza RSV-B nezávisle spojená s nočným kašľom, spolu s alergickou nádchou, astmou matky a fajčením počas gravidity.
V multivariačnom modeli boli s aktuálnou astmou nezávisle spojené najmä atopické faktory: atopia matky, potravinová alergia a alergická nádcha. Spirometrické parametre, bronchodilatačná odpoveď, FeNO ani senzibilizácia na aeroalergény sa medzi RSV-A a RSV-B nelíšili.
Výsledky naznačujú rozdiel v symptomatickej záťaži, nie jasný rozdiel v prevalencii astmy alebo funkcii pľúc. Štúdia nedosiahla plánovanú veľkosť 297 pacientov a skupina RSV-B mala iba 56 účastníkov, preto nemusela zachytiť menšie rozdiely. Symptómy sa zisťovali jednorazovým dotazníkom a výber mohol ovplyvniť fakt, že časť pôvodnej kohorty nebola dostupná alebo účasť odmietla.
Po prekonanej ťažkej RSV bronchiolitíde sa výskyt aktuálnej astmy ani objektívne ukazovatele funkcie pľúc medzi skupinami RSV-A a RSV-B štatisticky významne nelíšili. Po RSV-B boli častejšie niektoré hlásené respiračné príznaky, výsledky však vychádzajú z menšej než plánovanej vzorky a nepreukazujú kauzálny vplyv vírusovej skupiny. Z dostupných údajov nemožno určiť, či má skupina RSV-A alebo RSV-B meniť spôsob následného sledovania.
Arroyas Sánchez M, et al. Asthma and Lung Function in School-Aged Children After Severe RSV-A and RSV-B Bronchiolitis, Is There Any Difference? Pediatric Pulmonology. 2026. PMID: 42764639; PMCID: PMC13591059; DOI: 10.1002/ppul.71837.