Systematický prehľad a metaanalýza 11 štúdií nepreukázali štatisticky významnú súvislosť medzi liečbou agonistami receptora GLP-1 a progresiou diabetickej retinopatie. Súhrnné RR bolo 1,07 (95 % CI 0,90–1,28). Jednotlivé štúdie so semaglutidom však priniesli odlišné odhady a dostupné údaje neumožnili oddeliť možný účinok liečiva od možného skorého zhoršenia retinopatie pri rýchlom zlepšení glykémie.
Agonisty receptora GLP-1 (GLP-1RA) znižujú glykémiu, hmotnosť a kardiovaskulárne riziko, no po výsledkoch štúdie SUSTAIN-6 vznikla obava z progresie diabetickej retinopatie. Rýchly pokles HbA1c môže sám osebe dočasne zhoršiť retinopatiu, najmä pri dlhodobom diabete, vysokej vstupnej glykémii a pokročilom očnom náleze. Klinicky je preto potrebné rozlišovať priamu toxicitu liečiva od dôsledku intenzifikácie liečby.
Autori prehľadali elektronické databázy a zaradili 11 randomizovaných alebo retrospektívnych kohortových štúdií zo Severnej Ameriky, Európy a východnej Ázie. Skúmané liečivá zahŕňali albiglutid, liraglutid, semaglutid, exenatid a dulaglutid, s placebom alebo inhibítorom SGLT2 ako komparátorom. Veľkosť jednotlivých súborov sa pohybovala od 137 do 9 463 účastníkov.
Rôzne ukazovatele HR a OR autori previedli na relatívne riziko a použili model náhodných efektov. Vykonali analýzy podľa konkrétneho liečiva a geografickej oblasti, analýzu po postupnom vyradení štúdií a hodnotenie publikačného skreslenia. Protokol bol registrovaný v PROSPERO.
Súhrnný odhad neukázal významnú asociáciu medzi agonistami GLP-1RA a progresiou retinopatie (RR 1,07; 95 % CI 0,90–1,28). Štatistická heterogenita bola I² = 0 %, no štúdie používali rozdielne definície progresie, očné vyšetrenia, trvanie liečby a východiskové populácie. Analýza po vyradení jednotlivých štúdií celkový záver nezmenila.
Výsledky jednotlivých štúdií boli nejednotné. SUSTAIN-6 uviedla pri semaglutide RR 1,76 (95 % CI 1,11–2,78), zatiaľ čo ďalšie odhady boli neutrálne alebo nepresné. Extrémny odhad RR 6,41 mal interval 0,67–61,59 a neposkytuje spoľahlivý dôkaz účinku. V rámci semaglutidovej podskupiny bola heterogenita I² = 77 %. V SUSTAIN-6 klesol HbA1c približne o 1,5–1,8 percentuálneho bodu, čo podporuje hypotézu skorého zhoršenia pri rýchlej glykemickej zmene, ale metaanalýza ju nemohla priamo testovať.
Hodnotenie podľa GRADE označilo istotu dôkazov za nízku až strednú. Dôvodom boli nejednotné definície retinopatie, široké intervaly, neúplné očné hodnotenie a vysoký podiel účastníkov stratených zo sledovania v niektorých štúdiách. Deväť z 11 štúdií neukázalo významný rozdiel.
Výsledok nepodporuje rutinné vynechávanie GLP-1RA iba pre obavu z retinopatie. Opatrnosť je však vhodná pri pokročilej retinopatii, dlhom trvaní diabetu a očakávanom prudkom poklese HbA1c. Praktickým postupom je poznať východiskový očný nález, koordinovať intenzifikáciu liečby s oftalmológom a sledovať zmenu v prvých mesiacoch. Toto odporúčanie vychádza z biologickej plausibility a rizikových podskupín, nie z dôkazu priamej toxicity celej triedy.
Metaanalýza nemohla analyzovať výsledky podľa vstupného štádia retinopatie ani rýchlosti zmeny HbA1c. Bez individuálnych údajov preto nemožno určiť, komu presne hrozí skoré zhoršenie.
V súhrnnej analýze sa nepreukázala štatisticky významná súvislosť medzi agonistami receptora GLP-1 a progresiou diabetickej retinopatie; nulový výsledok však nedokazuje neprítomnosť rizika. Pri vysokorizikových pacientoch zostáva rozumné východiskové vyšetrenie a skoršie sledovanie, najmä ak sa očakáva rýchle zlepšenie glykémie.
Yang Q, et al. Assessing the risk of diabetic retinopathy progression with GLP-1 receptor agonists: a systematic review and meta-analysis. BMC Ophthalmology. 2026. PMID: 42380920; PMCID: PMC13591686; DOI: 10.1186/s12886-026-05036-9; PROSPERO: CRD420251007882.