Malá randomizovaná štúdia skúmala, či vyplnenie periimplantátovej medzery väčšej než 2 mm β-trikalciumfosfátom pri okamžitej implantácii zlepší stabilitu implantátu alebo denzitu v okolí implantátu na snímke. Primárny výsledok, stabilita ISQ po šiestich mesiacoch, sa nezlepšil. Vyššia denzita na CBCT bola sekundárnym exploratórnym nálezom, ktorý mohol čiastočne odrážať zvyškový štep, nie novovytvorenú kosť.
Pri okamžitom zavedení implantátu môže medzi jeho povrchom a stenou extrakčného lôžka zostať periimplantátová medzera (tzv. jumping gap). Pri menších medzerách sa často očakáva spontánne hojenie, no pri šírke nad 2 mm zostáva potreba augmentácie diskutovaná. β-TCP je osteokonduktívny materiál, ktorý vytvára dočasnú oporu pre tvorbu kosti, ale zároveň môže zostať mesiace rádiologicky viditeľný.
Do prospektívnej paralelnej RCT bolo zaradených 16 pacientov, po osem v každom ramene, s celkovo 39 implantátmi v prednom úseku alebo premolárovej oblasti maxily. Po atraumatickej extrakcii sa implantát zaviedol palatinálne a medzera nad 2 mm sa buď ponechala bez štepu, alebo vyplnila injekčne aplikovateľným β-TCP. Randomizovanou jednotkou bol pacient.
Primárnym sledovaným ukazovateľom bol kvocient stability implantátu (ISQ) pri šiestich mesiacoch. ISQ sa meral pri zavedení, po troch a šiestich mesiacoch. Denzita na snímke sa sledovala štandardizovanými periapikálnymi snímkami a jedným CBCT po šiestich mesiacoch. Hodnoty CBCT boli nekalibrované relatívne sivé jednotky, nie Hounsfieldove jednotky. Štúdia bola štatisticky dimenzovaná iba na ISQ a zaregistrovaná retrospektívne.
ISQ sa v oboch skupinách časom významne zvýšilo, ale medzi skupinami sa nelíšilo pri zavedení, po troch ani po šiestich mesiacoch. Po šiestich mesiacoch bolo 70,88 ± 9,67 bez štepu a 65,00 ± 8,88 s β-TCP (p = 0,23). Interakcia skupiny a času nebola významná (p = 0,49).
Periapikálna sivá hodnota rástla v nekorigovanej analýze rýchlejšie pri β-TCP (interakcia p = 0,009). Keď sa však zohľadnil malý východiskový rozdiel, efekt skupiny nebol významný: upravený rozdiel 7,7 jednotky, p = 0,39. Tento výsledok nepodporuje spoľahlivé tvrdenie, že štep zlepšil tvorbu kosti.
Na šesťmesačnom CBCT bola relatívna denzita vyššia pri β-TCP: 1 224,0 oproti 931,9 jednotky, rozdiel 292,1 (95 % CI 87,7–496,5; p = 0,010). Keďže štúdia nebola na tento výsledok dimenzovaná, nepoužila kalibračný fantóm a β-TCP môže zostávať viditeľný, nemožno vyššiu hodnotu stotožniť s väčším množstvom novej kosti. Všetkých 39 implantátov prežilo šesť mesiacov a nezaznamenala sa infekcia, mobilita ani dehiscencia.
Primárny sledovaný ukazovateľ nepodporil rutinné vyplnenie medzery β-TCP iba na zvýšenie stability. Vzorka ôsmich pacientov v každom ramene poskytuje široké intervaly a neumožňuje posúdiť ekvivalenciu, dlhodobého marginálneho úbytku kosti ani estetiky mäkkých tkanív. Výsledky pochádzajú z jedného centra a jedného materiálu v maxile.
β-TCP nezlepšil šesťmesačnú stabilitu implantátu ani korigované periapikálne hodnotenie. Explorátorne vyššia CBCT denzita vyžaduje potvrdenie zobrazovaním s kalibráciou denzity, histológiou a väčšou prospektívne registrovanou štúdiou. Z dostupných dát nemožno vyvodiť povinnosť ani zbytočnosť štepenia pre každú medzeru nad 2 mm.
Salem AA, et al. Effect of β-tricalcium phosphate grafting on implant stability and peri-implant radiodensity following immediate implant placement in sites with jumping gaps exceeding 2 mm: a randomized controlled trial. BMC Oral Health. 2026. PMID: 42768341; PMCID: PMC13591874; DOI: 10.1186/s12903-026-09810-5; ClinicalTrials.gov: NCT07709676.