Virtuálna realita v rehabilitácii Parkinsonovej choroby: metaanalýza 37 randomizovaných štúdií

Zhrnutie

VR-asistované cvičenie prinieslo krátkodobé zlepšenie viacerých motorických a niektorých psychických ukazovateľov Parkinsonovej choroby. Výsledky sa netýkali všetkých domén a dlhodobá udržateľnosť nie je známa.

Úvod

VR poskytuje intenzívnu spätnú väzbu a motivujúce opakovanie úloh, no klinická hodnota závisí od zariadenia a programu.

Metodika

Prehľad šiestich databáz do marca 2026 zaradil 37 RCT s 1 749 pacientmi a hodnotil riziko skreslenia nástrojom RoB 2.

Výsledky

Oproti bežnej rehabilitácii sa zlepšili BBS (MD 3,96), TUG (MD −2,48), UPDRS-III (MD −2,94), MoCA (MD 1,94), BDI (MD −1,75) a ABC (MD 12,03). MMSE a HAMD sa významne nelíšili.

Diskusia

Heterogenita protokolov, miery ponorenia do virtuálneho prostredia a dĺžky programu komplikuje určenie optimálnej intenzity a dĺžky programu; sledovanie bolo prevažne krátkodobé.

Záver

VR možno použiť ako doplnok individuálne vedenej rehabilitácie, nie ako jej samostatnú náhradu.

Zdroj

VR-Assisted Exercise Training in Parkinson’s Disease. Actas Españolas de Psiquiatría. 2026. PMID: 42633503; PMCID: PMC13571179; DOI: 10.62641/aep.v54i4.2301.

Kľúčové informácie

• Metaanalýza zahŕňala 37 RCT a 1 749 pacientov.
• BBS: MD 3,96 (95 % CI 3,04–4,87); TUG: MD −2,48 s (95 % CI −3,81 až −1,14; I² = 82 %).
• UPDRS-III: MD −2,94 (95 % CI −3,42 až −2,47; I² = 50 %); MoCA: MD 1,94 (95 % CI 0,79–3,08; I² = 81 %).
• Rozdiel sa nepreukázal pre MMSE ani HAMD; štatistická významnosť ostatných odhadov sama nepotvrdzuje prekročenie MCID.

Referencie