Prevencia tlakových poranení pomocou mapovania tlaku v reálnom čase: randomizovaná štúdia

Zhrnutie

Randomizovaná kontrolovaná štúdia v juhokórejskom zariadení dlhodobej starostlivosti hodnotila, či mapovanie kontaktného tlaku v reálnom čase môže zlepšiť prevenciu tlakových poranení. Počas siedmich dní nevzniklo v intervenčnej skupine žiadne tlakové poranenie, zatiaľ čo v kontrolnej skupine vzniklo u 8 zo 44 pacientov (18,2 %; p = 0,043). Opatrovatelia v intervenčnej skupine zároveň uvádzali nižšiu fyzickú aj psychickú záťaž. Frekvencia polohovania sa medzi skupinami štatisticky významne nelíšila. Výsledky sú však založené na malej jednocentrovej štúdii s krátkym sledovaním.

Úvod

Dlhodobé pôsobenie tlaku a šmykových síl zhoršuje mikrocirkuláciu, vedie k ischémii a môže spôsobiť poškodenie kože a podkožných tkanív. Pravidelné polohovanie je fyzicky náročné a optimálna frekvencia zostáva neistá. Mapovanie tlaku umožňuje priebežne zobrazovať miesta zvýšeného kontaktného tlaku a podľa nich cielene upraviť polohu pacienta bez potreby rutinného celotelového otočenia pri každom zásahu.

Metodika

Štúdia prebehla od januára 2023 do februára 2024 v jednej nemocnici dlhodobej starostlivosti v provincii Gyeonggi v Južnej Kórei. Zaradení boli dospelí s Bradenovým skóre najviac 14 bodov, teda so stredným až vysokým rizikom tlakového poranenia. Randomizovaných bolo 72 pacientov: 24 do intervenčnej a 48 do kontrolnej skupiny. Štyria pacienti z kontrolnej skupiny štúdiu nedokončili, preto analýza výsledkov zahŕňala 68 pacientov, 24 v intervenčnej a 44 v kontrolnej skupine.

Intervenčné lôžka boli vybavené systémom mapovania kontaktného tlaku v reálnom čase. Pri priemernom tlaku nad 22 mm Hg systém označil rizikovú oblasť červenou farbou a opatrovatelia následne postupovali podľa protokolu cielenej redistribúcie tlaku. Kontrolná skupina dostávala štandardnú preventívnu starostlivosť vrátane polohovania každé dve hodiny. Obe skupiny používali antidekubitné matrace s alternujúcim tlakom.

Koža sa hodnotila trikrát denne počas siedmich dní. Primárnym ukazovateľom bol vznik tlakového poranenia. Sekundárne sa sledovala fyzická a psychická záťaž opatrovateľov, ich spokojnosť a frekvencia polohovania. Hodnotitelia kože a analytici nepoznali priradenie pacienta ku skupine; opatrovatelia používali systém, preto zaslepení byť nemohli. Výsledky týkajúce sa opatrovateľov vychádzali zo vzorky 60 osôb, 17 v intervenčnej a 43 v kontrolnej skupine.

Výsledky

Výskyt tlakových poranení: v intervenčnej skupine nevzniklo poranenie u žiadneho z 24 pacientov, zatiaľ čo v kontrolnej skupine vzniklo u 8 zo 44 pacientov (0 % vs. 18,2 %; p = 0,043). V kontrolnej skupine išlo o dve poranenia I. stupňa, päť II. stupňa a jedno III. stupňa. Štyri sa nachádzali v oblasti kostrče, tri na sedacej oblasti a jedno na päte. Priemerný čas do vzniku poranenia bol 3,86 ± 1,46 dňa.

Záťaž opatrovateľov: po intervencii bolo priemerné skóre fyzickej záťaže 2,25 ± 1,29 oproti 5,07 ± 1,03 v kontrolnej skupine (p < 0,001). Psychická záťaž dosiahla 2,50 ± 1,21 oproti 5,02 ± 1,15 (p < 0,001). Frekvencia polohovania sa medzi skupinami štatisticky významne nelíšila: 5,10 ± 0,96 oproti 4,8 ± 1,03 polohovania denne (p = 0,148). Nižšiu záťaž preto nemožno vysvetliť rozdielom v počte polohovaní; štúdia priamo nehodnotila mechanizmus, ktorým intervencia záťaž znižovala.

Spokojnosť: medzi 17 opatrovateľmi, ktorí používali mapovanie tlaku, dosiahla celková spokojnosť priemer 5,56 ± 1,46 bodu na sedembodovej škále.

Diskusia

Výsledky naznačujú možný prínos vizuálnej spätnej väzby pri prevencii tlakových poranení u rizikových pacientov v dlhodobej starostlivosti. Technológia poskytuje personálu informáciu o miestach zvýšeného kontaktného tlaku a umožňuje cielenejšiu redistribúciu tlaku. Nemožno z toho však vyvodiť, že nahrádza klinické hodnotenie, podporné povrchy alebo štandardný preventívny protokol. Predchádzajúce štúdie v iných nemocničných prostrediach jednoznačný prínos mapovania tlaku nepreukázali, preto zostáva otázna prenositeľnosť výsledkov medzi rôznymi typmi pracovísk.

Štúdia mala malý počet účastníkov, prebehla v jedinom zariadení a sledovanie trvalo iba sedem dní. Záťaž opatrovateľov sa hodnotila pomocou zjednodušených položiek vytvorených autormi štúdie, nie komplexným validovaným nástrojom, čo obmedzuje interpretáciu tohto výsledku. Všetci opatrovatelia v intervenčnej skupine boli ženy, čo podľa autorov obmedzuje zovšeobecniteľnosť výsledkov týkajúcich sa záťaže a spokojnosti. Autori upozorňujú aj na cenu a dostupnosť systému, ktoré môžu obmedziť jeho zavedenie do bežnej praxe. Výsledky treba potvrdiť vo väčších multicentrických štúdiách s dlhším sledovaním a ekonomickým hodnotením.

Záver

V tejto randomizovanej štúdii sa pri mapovaní tlaku v reálnom čase v kombinácii s cieleným ošetrovateľským protokolom počas siedmich dní nevyskytlo žiadne nové tlakové poranenie, zatiaľ čo pri štandardnej starostlivosti vzniklo u 8 zo 44 pacientov. Intervencia bola zároveň spojená s nižšou fyzickou a psychickou záťažou opatrovateľov. Vzhľadom na malý počet účastníkov, jednocentrový dizajn a krátke sledovanie je potrebné výsledky potvrdiť vo väčších štúdiách pred širším zovšeobecnením do klinickej praxe.

Zdroj

Shin YS, Kyung DE, Park SS. Effects of nursing interventions for pressure injury prevention using real-time pressure mapping: a randomized controlled trial. BMC Nursing. 2026;25:282. PMID: 41715065; PMCID: PMC13023146; DOI: 10.1186/s12912-026-04406-4; registrácia štúdie: KCT0009366.

Kľúčové informácie

• Tlakové poranenie vzniklo u 0 z 24 pacientov pri mapovaní tlaku oproti 8 zo 44 pacientov pri štandardnej starostlivosti (0 % vs. 18,2 %; p = 0,043).
• Fyzická záťaž opatrovateľov po intervencii bola 2,25 ± 1,29 oproti 5,07 ± 1,03 bodu v kontrolnej skupine (p < 0,001).
• Psychická záťaž bola 2,50 ± 1,21 oproti 5,02 ± 1,15 bodu (p < 0,001); frekvencia polohovania sa štatisticky významne nelíšila (5,10 vs. 4,8-krát denne; p = 0,148).
• Výsledky pochádzajú zo 68 pacientov so stredným až vysokým rizikom v jednom zariadení dlhodobej starostlivosti a zo sedemdňového sledovania.

Referencie