Farmaceutická starostlivosť pri prepustení a neplánované návraty do nemocnice: randomizovaná štúdia

Zhrnutie

Pragmatická randomizovaná štúdia v dvoch veľkých nemocniciach skúmala, či farmaceutická starostlivosť pri prepustení zníži neplánované návštevy urgentného príjmu alebo hospitalizácie u starších pacientov s polyfarmáciou. V celej populácii sa významné zníženie do 30 dní nepotvrdilo. Preddefinovaná podskupina s horším dodržiavaním liečby a nižším porozumením medikácii však mala absolútne zníženie využitia rovnakej nemocnice o 10,4 percentuálneho bodu.

Úvod

Prechod z nemocnice domov je rizikovým obdobím pre duplicity, opomenutia, nepochopenie dávkovania a nežiaduce liekové udalosti. Farmaceutická kontrola liekov tieto chyby môže znižovať, no nie je isté, či sa zlepšenie bezpečnosti prejaví aj menším počtom opätovných návštev nemocnice. Univerzálna intenzívna intervencia je navyše personálne náročná.

Metodika

Pacienti vo veku najmenej 55 rokov užívali aspoň 10 dlhodobých liekov alebo tri vysoko rizikové lieky, napríklad antikoagulanciá, antiagreganciá či antidiabetiká. Randomizácia prebiehala v pomere 1 : 1. Bežná starostlivosť zahŕňala kvalitnú liekovú anamnézu a zosúladenie liekov pri prijatí. Intervencia pridala farmaceutické zhodnotenie liečby, edukáciu, zosúladenie pri prepustení, komunikáciu s ambulantnou lekárňou a následnú podporu adherence a bezpečnosti.

Primárnym výsledkom bola neplánovaná návšteva urgentného príjmu alebo hospitalizácia do 30 dní podľa údajov Medicare. Tento výsledok bolo možné vyhodnotiť pri 4 472 hospitalizačných prípadoch s dostupnými údajmi zo všetkých nemocníc. Sledovalo sa aj využitie rovnakej nemocnice a vopred určené podskupiny vrátane pacientov s nízkou adherenciou a liekovou gramotnosťou.

Farmaceutická intervencia mala šesť odporúčaných jadrových častí: zhodnotenie liečby, edukáciu pacienta a zosúladenie liekov pred prepustením, komunikáciu s ambulantnou lekárňou a všeobecným lekárom a telefonický kontakt po prepustení. Podľa potrieb sa pridávalo riešenie dostupnosti a adherence, manažment nežiaducich účinkov, motivačný rozhovor, ďalšie telefonáty alebo monitorovanie hladín liekov. Farmaceut venoval intervencii medián 67 minút na jednu hospitalizáciu; odhadované náklady boli 101 USD.

Výsledky

Z 6 478 randomizovaných hospitalizácií sa analyzovalo 6 428. Priemerný vek bol 75,5 roka, medián počtu dlhodobých liekov 16 a tri štvrtiny pacientov odišli domov. Údaje zo všetkých nemocníc boli dostupné pre 4 472 prípadov.

Neplánovaná návšteva urgentu alebo hospitalizácia do 30 dní nastala pri 26,4 % prípadov v bežnej starostlivosti a pri 25,6 % po intervencii; absolútny rozdiel 0,9 percentuálneho bodu (95 % CI −1,7 až 3,5; p = 0,50; RR 0,97, 95 % CI 0,88–1,07) nebol štatisticky významný. Využitie rovnakej nemocnice bolo 19,5 % a 18,5 %, rozdiel 1,0 bodu (95 % CI −1,0 až 3,0).

Medzi 589 pacientmi s nízkou adherenciou a liekovou gramotnosťou bolo využitie rovnakej nemocnice 28,8 % v kontrolnej a 18,3 % v intervenčnej skupine, absolútne zníženie 10,4 bodu (95 % CI 3,4–17,4; p = 0,003; p pre interakciu = 0,01).

Úplnosť intervencie nebola rovnaká pri všetkých zložkách. Jednotlivé jadrové kroky dostalo 42,3 až 72,5 % pacientov v intervenčnom ramene. Najčastejšie sa uskutočnil telefonický kontakt po prepustení a najmenej často komunikácia s všeobecným lekárom alebo ambulantnou lekárňou. Časť kontrolnej skupiny zároveň dostala niektoré prvky intervencie, najmä zosúladenie liekov pri prepustení, čo mohlo rozdiel medzi ramenami zmenšiť.

Diskusia

Pridanie rozsiahlej intervencie k už kvalitnému vstupnému zosúladeniu liekov neprinieslo merateľný populačný efekt. Výsledok však podporuje cielenejší model: pacienti s nízkou liekovou gramotnosťou môžu mať z edukácie a následného kontaktu podstatne väčší úžitok a tvorili menej než 10 % súboru.

Štúdia skončila pred dosiahnutím plánovanej vzorky, intervencia nebola vždy vykonaná s úplnou vernosťou a medzi ramenami mohla nastať kontaminácia. Pre časť pacientov chýbali údaje z iných nemocníc. Obe pracoviská mali silné farmaceutické programy, preto výsledky nemusia platiť pre zariadenia so slabšou základnou starostlivosťou. Podskupinový výsledok je sľubný, ale potrebuje potvrdenie.

Podskupinový výsledok pri horšom dodržiavaní liečby a nižšom porozumení medikácii bol vopred plánovaný, no vychádzal iba z 589 pacientov a týkal sa využitia tej istej nemocnice, nie úplných údajov zo všetkých zariadení. Menili sa aj spôsoby hodnotenia adherence a gramotnosti a časť údajov chýbala. Ide preto o hypotézu pre cielenejšiu intervenciu, nie o definitívny dôkaz, že univerzálnu podporu možno obmedziť len na túto skupinu.

Záver

Farmaceutická intervencia celkovo neznížila 30-dňové neplánované návštevy urgentného príjmu ani hospitalizácie. Efektívnejšie môže byť aktívne vyhľadávanie pacientov s nízkou adherenciou a liekovou gramotnosťou a sústredenie intenzívnej podpory práve na nich.

Zdroj

Pharmacist-Led Discharge Care to Reduce Postdischarge Health Care Utilization. JAMA Network Open. 2026. PMID: 41842899; PMCID: PMC13446754; DOI: 10.1001/jamanetworkopen.2026.0719.

Kľúčové informácie

• Analyzovaných bolo 6 428 hospitalizačných prípadov; pacienti mali priemerný vek 75,5 roka a užívali medián 16 dlhodobých liekov.
• Primárny výsledok bol dostupný pri 4 472 prípadoch: neplánovaná návšteva urgentu alebo hospitalizácia nastala pri 26,4 % v kontrolnom a 25,6 % v intervenčnom ramene (p = 0,50).
• Celkový rozdiel 0,9 percentuálneho bodu nebol štatisticky významný (95 % CI −1,7 až 3,5; RR 0,97, 95 % CI 0,88–1,07).
• V preddefinovanej podskupine s horším dodržiavaním liečby a nižším porozumením medikácii klesli návraty do tej istej nemocnice z 28,8 % na 18,3 % (p pre interakciu = 0,01); výsledok potrebuje potvrdenie.

Referencie